Náš Domov

Príroda

Príroda

Prírodné podmienky obce sú ovplyvnené geologickými pomermi a charakterom reliéfu. Územie patrí do Podunajskej pahorkatiny, ktorá je celkom Podunajskej nížiny. Samotná Podunajská pahorkatina je v katastri zastúpená oddielom Hronská pahorkatina, ktorého západná časť zasahujúca na územie je označovaná ako Bešianska pahorkatina. Obec a jej okolie teda leží na prechode Podunajskej roviny do Podunajskej pahorkatiny.

priroda

Pohľad na prírodu v Radave

Dominantný je reliéf nížinných pahorkatín, ktoré sú na území mierne až stredne členité a ich nadmorské výšky sa pohybujú v rozpätí 130-225 m. Zastúpené sú prevažne širokými plochými chrbtami, oddelenými úvalinovitými dolinami. Budované sú v podloží treťohornými ílmi, pieskami a pieskovcami, na ktorých sú uložené štvrtohorné spraše a sprašové hliny. Na niektorých miestach vyššie položených sa nachádzajú ojedinelé výklenky viatych pieskov. Fluviálne sedimenty sa nachádzajú v riečnej doline potoka a sú reprezentované zahlinenými štrkmi a náplavovými hlinami ílovitými tmavých farieb. Vzhľadom na geologickú stavbu je územie na nerastné suroviny chudobné.

priroda1

Pohľad na vinice v Radave

Pôdy sú tu bonitované ako černozeme a hnedozeme na sprašiach. Čo sa týka fyzikálnych vlastností sú tieto pôdy zaradené ako stredne ťažké, bez skeletu, hlboké. Tektonická stavba celého územia je ešte stále ovplyvňovaná predovšetkým morfológiou a seizmickou činnosťou podložia. Stredom katastra v smere východ – západ prechádza tektonický zlom.

priroda2

Pohľad na chotár v Radave

Severnou časťou obce preteká potok Liska, ktorý sa v susednej obci Hul vlieva do rieky Žitavy. Potok je v rámci katastrálneho územia zregulovaný a plní funkciu priameho recipienta pre dažďové vody z intravilánu obce. Z hľadiska územného systému ekologickej stability tok Liska je zaradený do kategórie hydrický regionálny biokoridor. Vodný tok Liska nie je z hľadiska čistoty vody osobitne sledovaný. priroda3Odvádza však slanú odpadovú vodu z bazénov v Podhájskej, a tiež neprečistené odpadové vody z obcí ležiacich v jeho povodí, ktoré nemajú vybudovanú splaškovú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Má to negatívny vplyv na stav čistoty vody, na vodnú flóru a faunu. Podľa Územného plánu obce Radava sa navrhuje riešiť likvidáciu týchto odpadových vôd iným spôsobom tak, aby sa do toku Liska vypúšťala iba vyčistená sladká voda. Iba týmto spôsobom bude môcť Liska plniť funkciu hydrického regionálneho biokoridoru.

 

Okrem južnej časti katastra, ktorá patrí do povodia rieky Hron, patrí prevažná časť územia katastra do povodia rieky Váh. Vo východnej okrajovej časti katastra obce sa nachádza vodná nádrž – Slanica o rozlohe asi 1,1 ha. Jej zavodnenie je však závislé od presmerovania vody tečúcej v potoku Liska. Pre toto presmerovanie je potrebné postaviť umelú hrádzu. Vodná nádrž je v súčasnosti zarastená trstinou a nevyužíva sa na rekreačné účely.
Niektoré klimatické charakteristiky:

  • priemerné teploty v januári sa pohybujú od -1 do -2 C˚ a v júli od 21 do 22 C˚.
  • počet ľadových dní sa pohybuje medzi 25 až 30 dní a počet letných dní 60 až 75.
  • počet jasných dní v roku je 55 až 65 a počet zamračených dní je 105 až 120.
  • počet dní s premŕzajúcou pôdou je 45, pričom hĺbka premŕzania pôdy je 30 cm.
  • počet dní so snehovou prikrývkou sa pohybuje od 30 do 35.
  • ročné zrážky v mm celkom sa pohybujú od 540 do 550 mm, vo vegetačnom období od 280 do 350 mm a v zimnom období od 200 do 260 mm.

Rastlinstvo:

Dominantným prvkom štruktúry krajiny v okolí obce sú orné pôdy. Oddelené od obytnej zástavby juhovýchodným smerom na návrší sa nachádza areál viníc, sadov a trávnatých plôch, ktoré nadväzujú na menší lesný agátovo-cerový komplex, ktorý má názov Bočina. V nive potoka sú charakteristické záhumienky s väčšou produkciou hlávkovej zeleniny. Celkovo však v okolí obce je v poliach nedostatok rozptýlenej zelene. Vo východnej časti katastrálneho územia obce v lokalite zvanej Bočina sa nachádza nízky výmladkový agátovo-cerový les o výmere 11 hektárov. Ďalších 10 hektárov agátového lesa rastie v jeho okolí na poľnohospodársky nevyužitej pôde. Lesný porast nachádzajúci sa na lesnej pôde je v súčasnosti rozpracovaný tzv. „obnovnou ťažbou“. V poraste sa ojedinele nachádzajú jedince javora mliečneho, orecha vlašského a čerešne vtáčej. Podrast tvoria kry bazy čiernej, vtáčieho zobu, egreša, ostružiny riasnatej a slivky trnkovej. Z bylín to sú najmä balota čierna, hviezdica prostredná, lastovičník väčší, lipkavec obyčajný, krivec lúčny, trebuľka voňavá, z tráv to je stoklas jalový. Oproti porastom s pôvodnými drevinami sú druhovo a štruktúrne omnoho menej bohaté. Prevažnú časť flóry tvoria teplomilné druhy, ktoré k nám prenikli južne od karpatského oblúka z oblasti Čierneho mora cez Veľkú uhorskú nížinu. Mnohé druhy dosahujú v širokom okolí obce severnú alebo severozápadnú hranicu svojho rozšírenia. K druhovej bohatosti rastlinstva prispieva teplá a suchá klíma. Z hľadiska biogeografického patrí územie do lesostepnej zóny panónskej oblasti. Celkovo sa vo vegetačných sezónach 2007 a 2008 v extraviláne obce, okrem pestovaných druhov, zaznamenalo 371 druhov cievnatých rastlín. V chotári obce je rozšírené ovocinárstvo na skutočne slušnej úrovni, z ovocným stromov sú najrozšírenejšie hrušky, orechy, slivky, jablká, broskyne, čerešne a marhule. Územie obce sa nachádza mimo ohrozených oblastí Slovenska z hľadiska narušenia životného prostredia. V okolí obce sa nenachádza žiadny významný zdroj znečistenia ovzdušia.
Chránené prírodné dedičstvo:
V cintoríne za obcou rastie 9 zákonom chránených líp malolistých (Tilia cordata L.), ktorých vek sa odhaduje na vyše štvrť tisícročia. Vyhlásené za chránené stromy boli ako objekt „Lipy pri Radave“rozhodnutím OÚ ŽP v Nových Zámkoch č. 165/1993 – 3 zo dňa 30. 6. 1993. Ich obvody kmeňov vo výške 1,30 m nad zemou sú 210 až 400 cm, výšky 6 až 21 m a priemery koruny 7 až 20m.

Živočíšstvo:
Charakter fauny je daný výskytom druhov typických pre nížinné oblasti. Z cicavcov sa tu celoročne vyskytujú nasledovné druhy: srnec lesný, zajac poľný, líška hrdzavá, jazvec lesný, kuna skalná, kuna lesná, tchor tmavý, lasica myšožravá, hranostaj čiernochvostý, ondatra pižmová, jež východný, veverička a ďalšie druhy menších cicavcov typických pre nížiny. Počas toho obdobia, keď je na poliach úroda, sa u nás zdržuje aj diviak lesný. Ojedinele sa zatúlajú k nám jedince muflónej, jelenej a danielej zveri.
U nás a v blízkom okolí bežne hniezdia nasledovné druhy vtákov: bažant poľný, kačica divá, kačica chrapka, kačica chrapačka, jarabica poľná, prepelica obyčajná, holub hrivnák, hrdlička poľná, hrdlička záhradná, lyska čierna, sliepočka vodná, cíbik chochlatý, sluka hôrna, bocian biely, volavka popolavá, sokol myšiar, sokol kobcovitý, jastrab veľký, jastrab krahulec, kaňa sivá, kaňa popolavá, kaňa močiarna, myšiak hôrny, myšiarka ušatá, kuvik obyčajný, sova obyčajná, plamienka driemavá, rybárik obyčajný, včelár zlatý, dudok obyčajný, žlna zelená, ďateľ malý, ďateľ prostredný, ďateľ veľký, tesár čierny, vrana obyčajná východoeurópska, havran čierny, kavka obyčajná, straka obyčajná, sojka obyčajná, krkavec čierny, škorec obyčajný, vlha obyčajná, strakoš obyčajný, mlynárka dlhochvostá, sýkorka veľká, sýkorka belasá, sýkorka uhliarka, brhlík obyčajný, kôrovník dlhoprstý, oriešok obyčajný, drozd švíkotavý, drozd čierny, pŕhlaviar červenkastý, žltochvost domový, slávik obyčajný, červienka obyčajná, penica popolavá, trsteniarik obyčajný, trasochvost biely, trasochvost žltý, ľabtuška poľná, škovránok poľný, pipíška chochlatá, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, stehlík zelený, stehlík obyčajný, stehlík konôpka, kanárik poľný, pinka obyčajná, vrabec domový, vrabec poľný a iné. Vyskytuje sa tu i kukučka. V Radave a okolí môžete vidieť vzácnejšie druhy vtákov, ktoré u nás však nehniezdia: orol krikľavý, vzácne druhy sokolov, rôzne druhy sťahovavého vodného vtáctva, ale aj ďalšie. Medzi zimných hostí patria nasledovné druhy vtákov: chochláč severský, glezg obyčajný, hýľ obyčajný, strnádka obyčajná, strnádka záhradná, myšiak severský a iné.
Zo vzácneho hmyzu sa u nás vyskytuje roháč veľký, fúzač veľký, vidlochôst feniklový, vidlochôst ovocný, modlivka zelená, ale sporadickejšie aj iné. Donedávna sa vyskytoval aj Okáň hruškový. Jeho veľká zelená húsenica sa ľudovo nazýva „náraz“. V posledných rokoch ho už nevidno.

IMG_3103
« 1 z 44 »