Náš Domov

Osobnosti

Osobnosti

Michal Melišek 


Michal Melišek, (*29.augusta 1854 v Radave – †9. apríl 1917 v Bratislave) zakladateľ Posla, známy náboženský spisovateľ, národovec, redaktor a organizátor kresťanského života na Záhorí. Bol synom rodičov Michala a Doroty. Vstúpil do rádu kapucínov, kde si zvolil meno Adolf. Študoval na rehoľných školách v Pezinku, potom na juhu Uhorska v Békešskej Čabe, kde vtedy ešte žila vyše sedemdesiatpercentná slovenská komunita. Za kňaza bol vysvätený 19. marca 1877 vo Viedni. Ako rehoľný kňaz pôsobil v Pezinku a tiež ako výpomocný kaplán v Bekešskej Čabe. V roku 1889 na naliehanie grófa Weinkcheina vystúpil z rádu a stal sa diecéznym kňazom. Pôsobil ako kaplán v Budmericiach, od roku 1890 ako administrátor v Plaveckom Štvrtku. Od roku 1895 pôsobil ako farár vo Veľkých Levároch, a od roku 1898 zastával aj funkciu dekana a škôldozorcu Malackého okresu. V tejto funkcii sa zaslúžil o rozvoj školstva v okrese.Bol vychovávateľom detí grófa Weinkcheina. Ovládal niekoľko svetových jazykov. Mal učiteľské skúšky pre ľudové školy i pre meštianky. Určitý čas učil aj v rodine grófa Schonborn-Puchheima a neskôr bol stredoškolským profesorom na dievčenskej meštianke v Hubertine. Bol veľkým ctiteľom Božského Srdca a častejšie kázaval o úcte k nemu. Sviatok Božského Srdca každoročne slávnostne slávil a ako kazateľ povolával iných kňazov, najradšej zo Spoločnosti Ježišovej. Horlivo propagoval časté i každodenné sväté prijímanie. Vo svojej farnosti, v roku 1896 založil Bratstvo Božského Srdca Ježišovho a zaviedol tu pobožnosti k Božskému Srdcu. Tešil sa, že jeho úmysel rozširovať úctu Božského Srdca nielen vo svojej farnosti, ale po celom Slovensku sa uskutoční, keď v roku 1897 začal vydávať a redigovať časopis Posol Božského Srdca Pána Ježiša, ktorý vychádza doteraz už pod názvom Posol. Bol jeho majiteľom a vydavateľom, súčasne šéfredaktorom. Posol začal vychádzať v spolupráci s trnavskou tlačiarňou Žigmunda Wintera. Dohodli sa, že časopis bude každý mesiac do 15. vytlačený a do 20. rozposlaný. Prvé číslo vyšlo 15. júna 1897 ako príprava na sviatok Božského Srdca. V prvom polroku bolo okolo 750 predplatiteľov. Vydávať Posla začal pod tou podmienkou, že ho neskôr prevezmú jezuiti. Vydávať slovenský náboženský časopis pred viac ako sto rokmi, to nebola jednoduchá záležitosť, ale obdivuhodná práca, ktorá si zasluhuje uznanie. Bol obľúbeným duchovným otcom na celom Záhorí. Vynikal ako chýrny kazateľ. Písal kázne, z ktorých časť uverejnil v časopise Kazateľ. Jeho kázne boli ľudové a zaujímavé. Z jeho pomerne rozsiahlej publikačnej činnosti treba spomenúť aspoň diela Schematismus cleri archiduoecesis (Ostrihom-Strigoniensis 1917) a Buditelia v župe Bratislavskej (vyšlo posmrtne v roku 1928), kde vyzdvihuje proslovensky orientovaných dejateľov, ktorí sa pričinili o pozdvihnutie kresťanskej a kultúrnej úrovne národa. V predprevratovom období podporoval národný uvedomovací proces, šírenie slovenskej literatúry, nácvik divadelných predstavení vo Veľkých Levároch. O Michalovi Meliškovi písali aj L.Kuhn, Ľ.Rizner a ďalší. Po príchode do Veľkých Levár v roku 1895 začal písať farskú kroniku. V rokoch 1911 – 1917 nie je v nej nič napísané. On totiž trpel cukrovkou a následnou stratou zraku. Podstúpil aj očnú operáciu vo Viedni. Ku koncu života takmer oslepol. V Radave po odovzdaní novej školskej budovy v roku 1913, zariadil v starej škole na modlitebňu, do ktorej daroval oltár ( dnes je umiestnený v našom farskom kostole ). Zariadil ju ako kaplnku, aby sa tam mohli slúžiť sväté omše. Dôvodom jej zriadenia bolo, že do výslužby sa chcel vrátiť do rodnej obce a kostol Ducha Svätého bol od obce ďaleko. Návratu domov sa ale nedožil. Zomrel nešťastnou náhodou. Pri kálaní dreva sa mu dostala do dlane trieska z borovicového dreva. Dostal otravu krvi a 9. apríla 1917 zomrel v bratislavskej nemocnici. Jeho telo previezli do Veľkých Levár, kde ho aj 11. apríla 1917 s poctami pochovali. V Radave má od 15. júna 2007 umiestnenú pamätnú tabuľu s bustou.

 


smigiPosvätenie busty Michala Meliška


smigyasynovecMichal Melišek (dolný rad, z prava, 2. v poradí) a jeho synovec Bernard


hrobmmHrob Michala Meliška vo Veľkých Levároch


Adolf Melišek

 Adolf Melišek, (*6. februára 1876 v Radave – †7. novembra 1943 v Radave) kronikár Radavy, v rokoch 1925-1929 poslancom česko-slovenského parlamentu – Národného zhromaždenia senátu v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu. Bol synom roľníka Jozefa Meliška a matky Kataríny rodenej Bartošovej. V roku 1906 bol zvolený za člena školskej stolice Tekovskej župy. V roku 1911 sa stal správcom Potravného družstva v Radave. V rokoch 1919 až 1921 bol richtárom obce. Od roku 1919 bol členom župného administratívneho výboru Tekovskej stolice v Zlatých Moravciach a členom Zemědelskej rady pre Slovensko v Bratislave. Zúčastnil sa hospodárskej exkurzie na svetovej výstave v Nemecku v roku 1922. V roku 1931 sa stal predsedom urbariátu občanov Radavy. Pamätná kniha obce Rendva, ktorú písal v rokoch 1933 až 1938, patrí k cenným príspevkom regionálnych dejín Radavy a okolia.

adolfmelisek

Adolf Melišek


adolfhrob

Hrob Adolfa Meliška v Radave


Pavol Zrubec

Pavol Zrubec, (*9. júla 1871 v Trávnici – †28. septembra 1949 v Radave) bol významný odborník v oblasti vinohradníctva a vinárstva. Bol synom želiara Jozefa Zrubca z Trávnice, rodina však pôvodne pochádzala z Oravy, zo Zuberca. Popri vinohradníctve a vinárstve sa zaoberal i ovocinárstvom a včelárstvom. Vyštudoval Strednú záhradnícku a vinohradnícku školu v Modre, ktorú ukončil v roku 1895.Celý svoj život pracoval ako pánsky vincúr na veľkostatku u zemepánov Dórovcov z Hulu (majetok spravoval Maximilián Gemayer), ktorý mali vinice v Radave. Keď v roku 1894 nastúpil do radavských viníc boli práve zničené filoxérou. Pustil sa do odbornej práce a na americké plané odrody začal štepiť najlepšie európske šľachtené odrody. Nechal zrigolovať pôdu až do hĺbky 75 cm, pričom do nej miešal maštaľný hnoj. Panstvo mu vychádzalo v ústrety a on im bol za to verným zamestnancom.Za svoju odbornú prácu na slávnosti v Radave 3. novembra 1935 obdržal od okresného náčelníka dr. Jozefa Minárika čestné vyznamenanie Pána Prezidenta Republiky a diplom čestného uznania ústredného zväzu československých vinárov ako vďaku za 30 ročnú úspešnú činnosť v prospech slovenského vinárstva. Tiež dostal v mene vinárskej spoločnosti v Bratislave od štátneho vinárskeho inšpektora Bohumila Jermára Diplom uznania na poli vývinu viníc. Jeho brat Koloman Zrubec (1877-1957) bol záhradníkom vo Fontainbleau, kde je skvostný zámok francúzskych kráľov s rozsiahlym parkom. Koloman Zrubec bol potom hlavným záhradníkom v Montmartre v Paríži. Syn Pavol mladší (1903-1960) bol vysoko kvalifikovaným vincúrom u statkára Schicke vo Vrábľoch, kde založil desaťhektárovú vinicu. Syn Jozef (1908-1954) sa stal na viniciach v Radave jeho nástupcom až do roku 1945, kedy boli vinice zoštátnené a rozparcelované pre nových drobných vinohradníkov prídelovou listinou.

hrobpz

Hrob Pavla Zrubca a manželky Márie v Radave

Bernard Melišek 

Bernard Melišek, (*6. január 1879 v Radave – †4.júla 1927 v Trávnici) ako kňaz má trvalé miesto v našej historiografii rímskokatolíckych duchovných. Bol synom brata nášho najvýznamnejšieho rodáka Michala Meliška. Po úspešných teologických štúdiách bol 7. februára 1904 v Ostrihome vysvätený za kňaza. Bol kaplánom v Dvoroch nad Žitavou, Komjaticiach, v Rači pri Bratislave a v Topoľčanoch. Farárom bol v Malých Hostiach. Od 5. októbra 1914, v roku kedy začala prvá svetová vojna, stal sa Bernard Melišek farárom v Trávnici a spravoval aj filiálku v Radave. Patril k ľudomilom a národne orientovaným kňazom. Ľudia z celej farnosti si ho veľmi vážili a ctili, lebo aj on si ctil každého rovnako. Ako skutočný a dobrý duchovný otec pomáhal ľuďom dobrou radou i skutočnou pomocou bez rozdielu. Z fary nikto nikdy neodišiel na prázdno. Preto požíval úctu veriacich v celom Požitaví. V dňoch 22. a 23. mája 1923 organizoval priebeh návštevy rímskokatolíckeho kňaza, významného slovenského národovca, politika, predsedu Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku /l864-l938/, farára v Ružomberku. Účelom Hlinkovej návštevy v Radave bola posviacka troch nových zvonov, ktoré zakúpili veriaci. Na slávnostnej poľnej svätej omši pri zvonici sa zúčastnilo viac ako 6000 ľudí. Po obede Hlinka predniesol ľuďom vonku na dvore politickú reč o slovenskej autonómii, hoci mal verejné politické vystúpenie zakázané Okresným úradom vo Vrábľoch. Na pohrebe Bernarda Meliška 6 júla 1927 v Trávnici sa zišli veriaci z celej farnosti a širokého požitavského okolia.

bernard1

bernard

Hrob Bernarda Meliška v Trávnici


Ďalší úspešní rodáci

Dipl. tech. František Jurík (*23.2.1927 – †18.3.2007) – počas šesťdesiatich rokov minulého storočia bol riaditeľom Okresnej správy spojov v Nových Zámkoch. Od roku 1970 do roku 1975 zastával funkciu námestníka riaditeľa Západoslovenskej správy pôšt v Bratislave. Nasledujúcich 13 rokov bol riaditeľom Riaditeľstva pôšt v Bratislave až po svoj odchod do dôchodku (1988). Zomrel a je pochovaný v Bratislave.
JUDr. Martin Vreštiak (*1949) – pôsobil v štátnej službe (Ministerstvo vnútra a Ministerstvo dopravy) vo vedúcich organizačných funkciách, naposledy v personálnej pôsobnosti ministra vnútra SR v hodnosti plukovníka. Je autorom knihy „Za tajomstvami ducha a hmoty “ (1994). V roku 2008 založil občianske združenie “Za krajšiu Radavu, ktorého je aktívnym predsedom.Žije na dôchodku v Radave.
Emil Babín (*1960) – novinár a básnik, v rokoch 1968 – 2004 pôsobil v redakcii denníka Pravda, istý čas ako zástupca šéfredaktora. Od roku 2004 pracuje v spoločnosti 7 PLUS ako hlavný sekretár časopisu „Báječná žena“. Je autorom zbierok básní „Svätci na smetisku“ (2000) a „Jar v raji“ (2010). Niektoré básne boli preložené do bulharského a francúzskeho jazyka. Taktiež je autorom knihy aforizmov s názvom “Pil na sekeru” (2016). Žije v Petržalke, v letných mesiacoch v Píle.
Ing. Ján Vreštiak (*1953) – zatiaľ jediný futbalista pochádzajúci z Radavy, ktorý sa, i keď len nakrátko, objavil na súpiske prvoligových hráčov (osemdesiate roky minulého storočia, niekdajšie ZVL Žilina). Vleklé zranenie mu neumožnilo trvalejšie pôsobenie v prvoligovej súťaži. Dodnes je považovaný za najlepšieho hráča v histórii futbalovej Radavy. Žije na dôchodku v Tlmačoch.
MUDr. Andrea Ňaršanská (*1984) – absolventka Lekárskej fakulty v Plzni (Karlova univerzita v Prahe, 2008). V roku 2007 bola účastníčkou svetovej súťaže MISS MODEL OF THE WORLD v Číne, na ktorej obsadila krásne 2. miesto v kategórii národných krojov spomedzi 56 súťažiacich.
Karol Jurík (*1932) – v rokoch 1976-1981 poslanec Federálneho zhromaždenia Česko-slovenskej socialistickej republiky, člen predsedníctva. V roku 1978 bol členom štátnej delegácie na oficiálnej návšteve v Japonsku. V rokoch 1978-1985 stál na čele Okresného stavebného podniku v Nových Zámkoch, potom až do roku 1990 pracoval na Československom veľvyslanectve v Budapešti. Je nositeľom štátneho vyznamenania „Za vynikajúcu prácu“. Žije v Podhájskej.
Peter Franek (*1953) – absolvent Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti zastáva funkciu rektora Kolégia piaristov v Trenčíne a vyučuje na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne.
Ing. Milan Koštálik, CSc. (*1935) – sedemnásť rokov (1978-1994) viedol podnik Novofrukt v Nových Zámkoch, v tej dobe najväčší konzervárenský kolos v strednej Európe s priemerným počtom 1 220 zamestnancov. Ročná produkcia podniku bola 35 000 ton hotových výrobkov a polotovarov. V súčasnosti je na dôchodku, žije v Podhájskej.
Ing. Jaroslav Ivan (*1956) – poslanec Slovenskej národnej rady za KDH v rokoch 1990-1992 v prvom volebnom období po „nežnej“ revolúcii, člen výboru pre obchod a služby. V rokoch 2004 až 2012 bol členom dozornej rady Fondu národného majetku SR. Od roku 2013 je poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja za okres Levice.Je úspešným podnikateľom v oblasti drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu.Žije v Krškanoch.
Vladimír Tinák (*1961) – umelecký rezbár. Vytvoril vyše 50 rezbárskych prác prevažne so sakrálnymi, ale aj abstraktnými modernými metódami. Je pravidelným účastníkom sympózií a iných výstavných podujatí v Požitaví, v okolí Trnavy a na Morave. V roku 2003 sa zúčastnil medzinárodného plenéru ART-EX v Králikoch (Poľsko) organizovanom pod záštitou Vyšehradského fondu. Žije a tvorí v Radave.
Mgr. Ján Košťálik (*1962) – držitel prestížneho ocenenia ” GURMAN AWARD GRAND PRIX 2014 – Cena za celoživotné dielo “Za dlhoročné výnimočné zásluhy o rozvoj a reprezentáciu slovenskej gastronómie”. V roku 1986 získal titul “KUCHÁR ŠPECIALISTA” a v roku 1989 mu bol udelený titul “MAJSTER KUCHÁR”. Od roku 2014 je akreditovaným hodnotiacim komisárom WACS v odbore kuchár pre národné súťaže organizovanej v Slovenskej republike. V súčasnom období pôsobí ako majster odbornej výchovy v stredisku praktického vyučovania COOP Jednota Nové Zámky.  Žije v Nových Zámkoch.

Richtári, starostovia a predsedovia MNV v Radave

V minulosti jestvovali rozličné formy riadenia obce. Hlavou obce bol richtár. Richtár bol predstaviteľom príslušnej samosprávy. Pôvod tohto názvu pochádza z nemčiny (richter = sudca). Jeho latinský ekvivalent (iudex) teda symbolizoval nielen predstaviteľa samosprávy, ale zároveň aj miestneho sudcu. Richtár stál na čele obecnej rady zloženej z prísažných členov (hovorili im aj boženíci). Rozhodovali o hospodárskych otázkach obce. V Radave nebol zavedený zvyk tzv. dedičného richtára. Údaje z obdobia neskorého feudalizmu nám dokumentujú, že si občania pri voľbe richtára mohli voliť z dvoch – troch kandidátov.
Počas prvej česko-slovenskej republiky /ČSR/ mal každý občan volebné právo a taktiež mohol byť volený. Vedenie obce tvoril starosta, podstarosta, členovia obecnej rady a ďalší členovia obecného zastupiteľstva. Do roku 1923 bol v Radave starosta aj pokladníkom obce. Na každom zasadnutí bol prítomní obvodný notár.
Po druhej svetovej vojne, v roku 1945, sa funkcia richtára nahradila predsedom miestneho národného výboru. Od roku 1990 sú predstavitelia obcí volení občanmi príslušnej obce a sú starostami.
Podľa dostupných informácií počas rakúsko-uhorskej monarchie do roku 1918 boli richtármi /pôsobil v rokoch/:
Ján Treba /asi v polovici 17. storočia/
Adam Lehotský / spomínaný v roku 1714/
Michal Bočo /1726/
Michal Huliansky /1736, 1737/
Ondrej Líška /1763, 1764/
Ondrej Petrík /1774/
Ján Križan /1775/
Ján Petrík /1776/
Jozef Molda /1781/
Jozef Bugri /1828/
Ondrej Ivan / 1848/
Michal Hrušovský /1850/
Jozef Tinák /1872/
Štefan Bugri /kostolník/
Jozef Sádecký
Štefan Benda
Jozef Struhár
Tomáš Hajnuš /1893/
Jozef Košťálik
Štefan Hlaváček /1914/
Štefan Sádecký /1918/
Počas prvej Česko-slovenskej republiky /ČSR/ v rokoch 1919-1939 boli starostami:
Adolf Melišek /v rokoch 1919 – 1921/
Adolf Bugri /1921-?/
Ľudovít Bugri /? – ?/
Adolf Košťálik /? – ?/
Štefan Fábri /1932 – 1938/
Štefan Ivan /1938/
Počas maďarskej okupácie za Maďarského štátu vo vojnových rokoch (a prvej Slovenskej republiky) 1939-1945 boli starostami:
Demeter Klásai /1939/
Štefan Belák /1939-1942/, neskôr ako vitéz prijal priezvisko Rendvei
Štefan Cvik /1942 -1945/
Počas druhej Česko-slovenskej republiky /ČSR, ČSSR/ v rokoch 1945-1990 predsedami MNV boli:
Ondrej Oravec /1945-?/
Anton Majerčík /?-1953/
Vojtech Hajdúch /1953 -1956/
Imrich Hrbatý /1956 –1960/
Jozef Bugri /1960 – 1964/
Štefan Haluza /1964 – 1968/
Ján Bugri /1968 – 1971/
Anton Mrváň /1971 – 1981/
František Jamriška /198l – 1990/
Počas ČSFR v rokoch 1990-1992 a po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993 starostami boli:
Stanislav Petráš /1990-2002/
Ing. Marian Chrenko /od 30.12.2002-doteraz/
Bolo by nespravodlivé, nespomenúť na tomto mieste ďalších dvoch Radavčanov, ktorých si vďaka ich schopnostiam obyvatelia tamojších obcí zvolili za starostov. Jozef Melišek bol starostom obce Dubnička pri Bánovciach nad Bebravou 1990 – 2010 a Ing. Emil Ivan je starostom obce Trávnica od roku 1998.